S celiakiou sa človek len tak ľahko nenaje

V poslednej dobe stretávam okolo seba stále viac ľudí, ktorým lekári diagnostikovali celiakiu. Je to tak, má to narastajúci trend. Niektorí celiatici vravia, že sú obmedzovaní v stravovaní, iní zasa prišli na to, že ich jednotvárny jedálniček sa zrazu rozšíril a spoznali aj iné, pre nich, dnes už lepšie veci. Stravovať sa podľa striktných predpisov nie je určite jednoduchá vec. No skutočne ťažké to majú celiatici v reštauráciách a v stravovacích zariadeniach (čoho som bola sama svedkom), česť výnimkám, ktoré myslia na takýchto ľudí a ponúkajú v jedálnom lístku aj stravu pre celiatikov. Väčšinou sú všade len vypísané alergény, a to je všetko. Keďže už nejaký ten čas bývam v Trnave, viem o pár reštauráciách, ktoré majú v ponuke stravu vhodnú pre celiatikov, no nie je to žiadna sláva. Horšie sú už na tom deti a stravovacie zariadenia v materských a základných školách, kde žiaci s touto chorobou nemajú šancu jesť to isté čo ich spolužiaci. Jediné čo môžu, je doniesť si vlastné jedlo z domu, ktoré mu potom kuchárky ohrejú. Veď, keď už neprší, nech aspoň kvapká. Ale zato úplný opak je v študentských jedálňach Trnavskej univerzity a Univerzity sv. Cyrila a Metoda. V jedálni UCM sa pripravuje bezlepkové menu od 17. januára tohto roka, a to na podnet študentov, ktorých počet síce nie je enormný, ale predsa vyšli študentom v ústrety. Tak aspoň nemusia sedieť v škole hladní, i keď majú na výber iba jedno jedlo, no možnosť naobedovať sa plnohodnotne a rovnako, ako ich kolegovia je na nezaplatenie. Predsa dnes existujú ľudia, ktorí nemyslia len na seba, ale aj na iných. Celiatikov pribúda a smutné na tom je, že možnosti, kde sa aj oni môžu najesť nie je veľa. No možno sa to časom zmení.